Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Zobrazujú sa príspevky so štítkom poet

Myšlienka jednoty zveličená supersplnom

Možno ide len o to, aby sa ľudia spojili. Jedna myšlienka, jeden duch, jeden cieľ. Ak tak urobia, čaká ich odmena a skupinové napojenie na spoločné vedomie. To prináša samé dobré príjemné pocity, relax, pokoj, a ventilačné terapeutické účinky. Napríklad taký tranz. Kmeňe v Afrike sa vďaka nemu dostávali spoločne po večeroch okolo ohňa do iných svetov. Všetci spoločne prekročili hranicu a nahliadli do spoločného vedomia - hypermarketu spomienok, skúseností a bytostí. Spoločné vedomie je realita. Existuje a je to niečo veľmi vzácne - nevyčerpateľná studňa nápadov a myšlienok. A ako sa tak nad tým zamýšľam spoločné vedomie je pravdepodobne nejaký vyšší stupeň bytia, možno to kam sa dostaneme po smrti, do hmoty, kde plávajú duchovia všetkého stvoreného a existujúceho, niektoré už telesne zomrelo, ale žije ďalej. Ak sme my len bunkami ďalšieho väčšieho organizmu, ktorý my voláme vesmír, vesmír premýšľa našim spoločným vedomím.   Cesty sú tam rôzne. Môže to byť tranz, modlitba, opa...

Ona je 25.

Plnofarebný život, pestrosť pohľadov a vzťahov. Na párty obklopený myšlienkami iných, trúfalé úspechy. Ťažoba strachu. Dôvera je v tomto opatrnom svete zahataná pochybnosťami. Nikto nechce zažívať negatívne zranenia. Každý má niekde strážené komnaty. Súkromné pozemky so širokými dvojmetrovými múrmi. Doma je poklad, a za múrom svet. Nárazy myšlienok, prívaly príbehov, kde spoločné vedomie zrodilo časopriestor. Prítomnosť v každom nádychu. Prítomnosť v každom výdychu. A hlučné predstavy. Túžby a pohľady. Závisť za nenávisť pre vysnený cieľ. Vírivé pohyby životných osudov.  Hlboké basové linky. Drevené časové skrinky a mokré poháre. Každý sám spolu v systéme rolu.. Cez druhých hľadíme skrz životnú smolu - aby sme chápali seba. Zjavenie: Príležitosť. Núka nám  porovnať, zhodnotiť a vytvoriť názor. Tak v ďalšom kroku, v novom dni v roku, poučený vykročiť. Otvoriť zajtrajšok. Okná na nový smer. Osobný. Životný.. a žiadne mantinely, žiadne obmedzenia. Len túžba po šťastí.

poetic time

pozrieť sa ti do očí zistiť čo si zažila vsúpiť prvý krok do tvojho sveta chápať a rozumieť súcitiť nariekať keď plačeš chcem vedieť čím si práve plníš hlavu tvoje sny chcem byť pri tom keď sa budú plniť . . . elektrické vzrušenie v mojom mozgu nastalo udrží sa spomienka v mysli mojej nastálo aplikovať vedy v mojom bruchu vredy pamaťou sa premlelo veľké množstvo štart pre ľudký egoizmus rozrývaúc posteľ duše niečo po nej zostalo . . . milné predstavy a domýšlavé korene krehko vrážam nech to čím skôr pominie búram tvoje malé lži chcem počuť pravdu z úst bez tvojho klamstva aj úprimná vražda nožom zachráni náš vzťah pravdu chcem pravdu nech klamstvo je vo hviezdach

čas poézie

( premiestnené z môjho starého blogu na myspace ) V podvečer sadla tma Oči som zameral do svetla Mám rýchle prsty Množstvo nápadov a stále málo času Dá sa vyrobiť, dá sa využiť Dá sa zneužiť Každému je rovnako dané Inak s tým nakladá Dvakrát celé poludnie A pod psa nálada - - - Modrinová vášeň Spod tvojich rúk Ja viem, Ja nie som nik Som len tvoj vnuk Nič ma do toho Nech ma to pustí Ty si už stará A tam rieka ústi Môj názor neprijmeš Myšlienku odhodíš Keď srdce dobúcha Možno to pochopíš - - - Pozemská súsh Rozorvané duše, navôkol súshe pozemskej planéty, kde žijem ja a ty som tu, a nie som ty som sám sebou, som členom planéty som členom systému, nie vždy však správneho som človek tejto doby som človek slobody dýcham dnes tento vzduch dýcham ho s tebou, ved je nás spoločný čo keby nebol? more a vlny vlievajú vodu, padajú otázky dnešného prúdu som tu a nie som tu? bežím si životom, premietam obrázky nežil som správne? žil som aj mravne? alebo som len živoril? kráčal na pozlátku nevnáral ...