Hdche is here

Včera som náhodou natrafil na jednu úžasnú hru. Len tak som si prezeral najsťahovanejšie veci na známom zdroji torrentov Mininove ... a čo nevidím, nejaká malá hra sa dočkala obrovskému množstvu stiahnutí. Tak som si o nej išiel nájsť nejaké infošky. Zagooglil som a vyhodilo mi jedno zaujímavé video . Vážne odporúčam - pozrite si ho pred hraním. Konečne teda prezradím jej meno. Hra sa volá: Crayon Physics a je od tvorcu hier Kloonigames . Informácie nájdete na webe kloonigames.com/crayon alebo na experimentalgameplay.com . Kúsok je to podľa mňa naozaj podarený. Hra je úžasne prezentovaná na spomínanom videu, na ktorom však vidíte pre verejnosť zatiaľ nevydanú deluxe verziu. Márne som sa ja vo verzii 1.0, ktorá bola vydaná v júny 2007, pokúšal nakresliť schody ako dotyčný chlapík. Zábava to však bola aj tak skvelá. K takýmto kúskom, kedy ide len o vašu predstavivosť ako guličku dopraviť k hviezdičke, vám dokonca hrá nádherná hudba. Príjemne skvelá :) Wikipedia prezrádza, že za týmto

Heh, ľudia, chcem sa s vami podeliť o zážitok, aké to je keď sa hdche dostane prvýkrát po toľkom čase do Céčka. BTW pre tých čo nevedia, CCX alebo "Céčko" je clubbin` complex v Nových Zámkoch. Vznikol niekedy keď som končil strednú, nikdy som sa tam však nebol pozrieť. Nebol dôvod bohužial. Včera (včera nie je naozaj včera) sa však už nejaký našiel tak sme tam zavítali... Úvod: Proste sme chceli s chalanmi vypadnúť niekam von. V Šuranoch nájde človek ťažko nejaký schopný lokál, ale v NZ je toho už viac. Pôvodný plán bolo povymetať viac pubíkov, situácia sa však napokon ustálila na bode, že ideme okukať Intruders. Pri vchode nás čakali dva horiace sudy a na prvýpohľad oveľa preplnenešie parkovisko ako sme čakali. Nevedeli sme, že v clube sa práve v ten deň koná koncertík nejakej kapely Devil Street 13, čo by nebolo až tak odveci, lebo ich úvodné tóny zneli fajnovo. Situáciu však menil fakt, že hlavnými hudobníkmi večera boli dve maďarské kapely: B15 a Burning Vampires.

( premiestnené z môjho starého blogu na myspace ) V podvečer sadla tma Oči som zameral do svetla Mám rýchle prsty Množstvo nápadov a stále málo času Dá sa vyrobiť, dá sa využiť Dá sa zneužiť Každému je rovnako dané Inak s tým nakladá Dvakrát celé poludnie A pod psa nálada - - - Modrinová vášeň Spod tvojich rúk Ja viem, Ja nie som nik Som len tvoj vnuk Nič ma do toho Nech ma to pustí Ty si už stará A tam rieka ústi Môj názor neprijmeš Myšlienku odhodíš Keď srdce dobúcha Možno to pochopíš - - - Pozemská súsh Rozorvané duše, navôkol súshe pozemskej planéty, kde žijem ja a ty som tu, a nie som ty som sám sebou, som členom planéty som členom systému, nie vždy však správneho som človek tejto doby som človek slobody dýcham dnes tento vzduch dýcham ho s tebou, ved je nás spoločný čo keby nebol? more a vlny vlievajú vodu, padajú otázky dnešného prúdu som tu a nie som tu? bežím si životom, premietam obrázky nežil som správne? žil som aj mravne? alebo som len živoril? kráčal na pozlátku nevnáral

staticky hladím na pohyb prezerám morské množstvo rýb oceán plný možností vyveď ma z mojej úzkosti modrý svet sýty zážitkom prekotil starý viery strom leží tam sucho bez listov bez ovocia leží ticho slzí hlasné slzy a morský sen je svieži ...

S čistým svedomím môžem povedať, že Hillsong United v Budapešti bol pre mňa najväčší koncertný zážitok. Aj keď som sa už vyjadril, že to ani tak nebol koncert. Skôr to boli chvály. Skončilo sa to. Ej, nerád som ja velice bol, keď som zistil, že kvôli tlačenici sa mi vypredali všetky tričká. Chcel som si jedno kúpiť, chcel som ich aspoň takýmto smerom podporiť. Tak som si nakoniec zakúpil aspoň nálepku „I Heart Revolution“. Počkali sme kým všetci návštevníci odídu. Naobliekali sme sa, šál, čapica a bunda. Okolo 23.00 sme sa zdvihli, že sa pohneme. A začali sme sa prechádzať po nočnej Budapešti. Od miesta diania sme si to vybrali doprava. Nabrali sme si vodu do flašky, nech máme čo piť a odfotili sme si bicykle zamknuté hore na stĺpe, heh. Prešli sme sa po veľkom parkovisku, pričom sme na druhej strane cesty obdivovali architektonicky veľmi zaujímavo navrhnutú budovu. Vykročili sme vpred za nejakými osvetlenými veľkými budovami. Zazreli sme niečo ako sklenenú / ľadovú plochu. Fatamorgán

Spomenul som si na túto svetovo známu - Slovensku menej známu knihu od pána Millera. Hej, ide o knižôčku Blue Like Jazz. U nás je však nemalým problémom sa k tejto knihe dopracovať. Sám neviem kedy sa dočká táto publikácia slovenského alebo českého prekladu. Istota bude asi zakúpiť túto knihu niekde v štátoch alebo v Británii. Veď je tam už skoro štvrtina slovenskej mládeže :D každý má kamoša ktorý tam je a môže mu tú knihu odtiaľ poslať alebo priniesť. Ja - osobne som sa o tejto knihe dozvedel najskôr od jedného hudobníka, s ktorým som robil rozhovor. Blue Like Jazz je kniha kde sa Donald Miller nenáboženske zamýšla o kresťanstve. Po prvých troch vypočutých kapitolách mi to pripadá ako klasické svedectvo. Uvidíme čo z toho bude ďalej... V prvých kapitolách ma zaujal tento príbeh, prirovnanie o ktoré sa chcem s vami podeliť. Prerozprávam ho, ako si ho pamätám. Donald Miller hovorí o príbehu amerických vojakov niekde v temných končinách Zeme. Prišli, aby vyslobodili rukojemníkov, ktorí

mám dosť nostalgické pocity. zaujímavosťou však je to, že tie pocity prelína strach z budúcnosti, strach z toho či stihnem napísať jednu seminárku a odokončiť veci na propagačné prostriedky. predsalen aj hdche máva občas strach. kto by to bol povedal? moja mama určite, môj otec tiež. stačí keď sa len rozpomeniem na tretiu časť zo seriálu akty x. áno, reč je o "tumsovi", neviem možno sa to píše Thumps, ale to sa mi nechce teraz zisťovať. pamätáte si tie jeho nádherné oranžové oči, ktoré svietili v tme? :D no, ja som z toho mal nočnú moru dobrý mesiac po zhliadnutí toho diela. teraz sa na tom smejem, vtedy mi však do smiechu nebolo. nevadí, prvá séria - ako sme sa včera v krčme zhodli - bola naozaj podarená, ale ako to už býva, prvá séria je pred tou druhou menej podarenou. to by bolo tak zatiaľ všetko.