Možno ide len o to, aby sa ľudia spojili. Jedna myšlienka, jeden duch, jeden cieľ. Ak tak urobia, čaká ich odmena a skupinové napojenie na spoločné vedomie. To prináša samé dobré príjemné pocity, relax, pokoj, a ventilačné terapeutické účinky. Napríklad taký tranz. Kmeňe v Afrike sa vďaka nemu dostávali spoločne po večeroch okolo ohňa do iných svetov. Všetci spoločne prekročili hranicu a nahliadli do spoločného vedomia - hypermarketu spomienok, skúseností a bytostí.
Spoločné vedomie je realita. Existuje a je to niečo veľmi vzácne - nevyčerpateľná studňa nápadov a myšlienok. A ako sa tak nad tým zamýšľam spoločné vedomie je pravdepodobne nejaký vyšší stupeň bytia, možno to kam sa dostaneme po smrti, do hmoty, kde plávajú duchovia všetkého stvoreného a existujúceho, niektoré už telesne zomrelo, ale žije ďalej.
Ak sme my len bunkami ďalšieho väčšieho organizmu, ktorý my voláme vesmír, vesmír premýšľa našim spoločným vedomím.
Cesty sú tam rôzne. Môže to byť tranz, modlitba, opakované formulky, hra na didgeride, bubnovanie - áno hudba je veľmi dôležitý faktor a pomocník.
Krásny pocit keď sa do jednej vlny napoja viacerí bubeníci, potom gitaristi, hrkalky a tamburína, didgeridoo a buzuki. No krása, inšpiratívna a veľmi dobrá. Ľudia sa jej začínajú otvárať, prekročia strach a odomknú svoje hrdzavé kovové brány - tak sa stanú rodinou alebo dobrými priateľmi.
Predstavte si charizmatické kresťanské spoločenstvo. Nedeľné chvály, všetci úsmev na perách a spoločne veria v jedno, chvália Boha a dostávajú sa do jeho blízkosti pomocou hudby. Býva tam silná atmosféra, mnohých chutí.
Skúsme teraz odpočítať davovú psychózu - koľkí z prítomných by nerobilo to čo robí, keby to nevidí robiť ostatných okolo seba. Vzájomné povzbudzovanie - poskakuje si chalan v tretej rade - môžem si aj ja. Koľkí z nich by nevedeli, že môžu padnúť pod náporom Ducha svätého, keby nevedia o ľuďoch, ktorým sa už také niečo stalo pred nimi.
Odpočítali sme teda davovú psychózu a vypnime aj hudbu. Ostalo ticho.
Vypnime aj sugesciu.
Ľuďom už ostalo iba spoločné prepojenie mysle. Ak verí jeden človek že sa stane zázrak, a je o tom naozaj presvedčený je dosť veľká možnosť, že sa tak stane - a svojou sústredenou mysľou dokáže zmeniť veci a prispôsobiť si existovanie na požadovaný smer. Ak je takýchto ľudí viac, čo veria, že sa stane zázrak - pravdepodobnosť stúpa. Čím viac ľudí sústreďuje svoje myšlienky jedným smerom, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa tak stane.
Myslime teda pozitívne, optimisticky a hlavne dobre. Nechcime nič negatívne pre seba
ani pre druhých.
Ak teda tento princíp funguje, možno je Boh synonymom spoločného vedomia.
.. a víťazí ten, čo ľudí dokáže poviesť, nadchnúť a zjednotiť. Tí ho potom nasledujú a všetci kráčajú jedným smerom. Pretože ak veľa ľudí túži po jednej veci a spoločne sa za to modlia, skupinovo na to myslia a reálne to aj chcú - vtedy je možné čokoľvek.
Tento princíp využívajú mnohí, na mnohé. Niektorí pozitívnym obalia svoju túžbu zbohatnúť a založia si sektu. Ak tento princíp poznajú, môžu vďaka nemu veľa získať. Je potom už len na nich, čo s davom urobia a kam ho povedú - na ktoré myšlienky bude masa myslieť naraz.
Nie pre srandu majú katolíci v kostoloch spoločnú modlitbu celej cirkvi alebo spoločné prosby, kedy ľudia prosia Boha o jedno. Myšlienky dokážu hýbať svetom. Stvorené je už aj to, čo reálne neexistuje a čaká to na nás.
Tak na toto som prišiel dnes, pri bubnovačke - keď praží super-spln a zajtra je jarná rovnodennosť.
Takže pravdu má sčasti aj The Secret, aj kresťanstvo aj africké kmene. Každé len existuje v inom šate a v inak uštrikovaných tradíciách.
Koniec večerného zamyslenia.
Spoločné vedomie je realita. Existuje a je to niečo veľmi vzácne - nevyčerpateľná studňa nápadov a myšlienok. A ako sa tak nad tým zamýšľam spoločné vedomie je pravdepodobne nejaký vyšší stupeň bytia, možno to kam sa dostaneme po smrti, do hmoty, kde plávajú duchovia všetkého stvoreného a existujúceho, niektoré už telesne zomrelo, ale žije ďalej.
Ak sme my len bunkami ďalšieho väčšieho organizmu, ktorý my voláme vesmír, vesmír premýšľa našim spoločným vedomím.
Cesty sú tam rôzne. Môže to byť tranz, modlitba, opakované formulky, hra na didgeride, bubnovanie - áno hudba je veľmi dôležitý faktor a pomocník.
Krásny pocit keď sa do jednej vlny napoja viacerí bubeníci, potom gitaristi, hrkalky a tamburína, didgeridoo a buzuki. No krása, inšpiratívna a veľmi dobrá. Ľudia sa jej začínajú otvárať, prekročia strach a odomknú svoje hrdzavé kovové brány - tak sa stanú rodinou alebo dobrými priateľmi.
Predstavte si charizmatické kresťanské spoločenstvo. Nedeľné chvály, všetci úsmev na perách a spoločne veria v jedno, chvália Boha a dostávajú sa do jeho blízkosti pomocou hudby. Býva tam silná atmosféra, mnohých chutí.
Skúsme teraz odpočítať davovú psychózu - koľkí z prítomných by nerobilo to čo robí, keby to nevidí robiť ostatných okolo seba. Vzájomné povzbudzovanie - poskakuje si chalan v tretej rade - môžem si aj ja. Koľkí z nich by nevedeli, že môžu padnúť pod náporom Ducha svätého, keby nevedia o ľuďoch, ktorým sa už také niečo stalo pred nimi.
Odpočítali sme teda davovú psychózu a vypnime aj hudbu. Ostalo ticho.
Vypnime aj sugesciu.
Ľuďom už ostalo iba spoločné prepojenie mysle. Ak verí jeden človek že sa stane zázrak, a je o tom naozaj presvedčený je dosť veľká možnosť, že sa tak stane - a svojou sústredenou mysľou dokáže zmeniť veci a prispôsobiť si existovanie na požadovaný smer. Ak je takýchto ľudí viac, čo veria, že sa stane zázrak - pravdepodobnosť stúpa. Čím viac ľudí sústreďuje svoje myšlienky jedným smerom, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa tak stane.
Myslime teda pozitívne, optimisticky a hlavne dobre. Nechcime nič negatívne pre seba
ani pre druhých.
Ak teda tento princíp funguje, možno je Boh synonymom spoločného vedomia.
.. a víťazí ten, čo ľudí dokáže poviesť, nadchnúť a zjednotiť. Tí ho potom nasledujú a všetci kráčajú jedným smerom. Pretože ak veľa ľudí túži po jednej veci a spoločne sa za to modlia, skupinovo na to myslia a reálne to aj chcú - vtedy je možné čokoľvek.
Tento princíp využívajú mnohí, na mnohé. Niektorí pozitívnym obalia svoju túžbu zbohatnúť a založia si sektu. Ak tento princíp poznajú, môžu vďaka nemu veľa získať. Je potom už len na nich, čo s davom urobia a kam ho povedú - na ktoré myšlienky bude masa myslieť naraz.
Nie pre srandu majú katolíci v kostoloch spoločnú modlitbu celej cirkvi alebo spoločné prosby, kedy ľudia prosia Boha o jedno. Myšlienky dokážu hýbať svetom. Stvorené je už aj to, čo reálne neexistuje a čaká to na nás.
Tak na toto som prišiel dnes, pri bubnovačke - keď praží super-spln a zajtra je jarná rovnodennosť.
Takže pravdu má sčasti aj The Secret, aj kresťanstvo aj africké kmene. Každé len existuje v inom šate a v inak uštrikovaných tradíciách.
Koniec večerného zamyslenia.
Komentáre