Naše narodenie nie je počiatkom nášho života, je to iba počiatok nášho ducha, ktorého snová podoba sa zhmotnila do podoby materiálneho tela. Stále sme duchovnými bytosťami a ako také máme k dispozícii nekonečné existenčné cykly, ktoré nám nachystal vesmír, poriadok univerza, vo Veľkom duchovi. Takisto je to i so smrťou, ktorou nekončí naša existencia - to sa iba lúčime s aktuálne snívanou podobou ducha, teda svojím hmotným telom.
Z knihy: Marielu Lorler - Múrdosť šamanov, str. 101
"To čo je dole, sa rovná tomu čo je hore. A to, čo je hore sa rovná tomu čo je dole. Aby boli dokonané zázračné diela jedinej veci."
Tento zákon analógie pochopíme, ak si kozmos predstavíme ako usporiadanú jednotu. (Kozmos - znamená v gréčtine poriadok), v ktorej všetky organizmy - Zem, Slnko, ostatné planéty a slnečné systémy, človek, rastlina, zviera, nerast atď. - sú súčasťou veľkého organizmu nazývaného "univerzum". Už sme videli na tele a jeho jednotlivých bunkách, že je zdravé len vtedy, pokým sa každá bunka podriadi zákonu najvyššej telesnej instancii. Takisto existujú kozmické zákony, ktoré vládnu nad ľuďmi. Človek ako mikrokozmos sám v sebe nosí vernú kópiu makrokozmu, univerza. Mimo hranice mikorkozmu zvaného človek neexistuje nič, čo by analogicky nenašiel v sebe samom. "... ako v nebi, tak i na zemi...," učili sme sa modliť. Na nebesiach ani na zemi neexistujú rozdielne zákony, ale vo všetkých javových formách života prehovárajú zákony rovnaké. Len tak je človek schopný pochopiť celé univerzum, tým, že znesie z neba na zem, do svojho vnútra - ako to vlastne hlásal nápis nad delfským chrámom:
"Poznaj sám seba, aby si poznal boha."
Z knihy: Marielu Lorler - Múrdosť šamanov, str. 102
Z knihy: Marielu Lorler - Múrdosť šamanov, str. 101
"To čo je dole, sa rovná tomu čo je hore. A to, čo je hore sa rovná tomu čo je dole. Aby boli dokonané zázračné diela jedinej veci."
Tento zákon analógie pochopíme, ak si kozmos predstavíme ako usporiadanú jednotu. (Kozmos - znamená v gréčtine poriadok), v ktorej všetky organizmy - Zem, Slnko, ostatné planéty a slnečné systémy, človek, rastlina, zviera, nerast atď. - sú súčasťou veľkého organizmu nazývaného "univerzum". Už sme videli na tele a jeho jednotlivých bunkách, že je zdravé len vtedy, pokým sa každá bunka podriadi zákonu najvyššej telesnej instancii. Takisto existujú kozmické zákony, ktoré vládnu nad ľuďmi. Človek ako mikrokozmos sám v sebe nosí vernú kópiu makrokozmu, univerza. Mimo hranice mikorkozmu zvaného človek neexistuje nič, čo by analogicky nenašiel v sebe samom. "... ako v nebi, tak i na zemi...," učili sme sa modliť. Na nebesiach ani na zemi neexistujú rozdielne zákony, ale vo všetkých javových formách života prehovárajú zákony rovnaké. Len tak je človek schopný pochopiť celé univerzum, tým, že znesie z neba na zem, do svojho vnútra - ako to vlastne hlásal nápis nad delfským chrámom:
"Poznaj sám seba, aby si poznal boha."
Z knihy: Marielu Lorler - Múrdosť šamanov, str. 102
Komentáre