Pred časom som z knihy Módou posedlí od Jany Máchalovej popísal hnutie rastafariánov a surferov. Dnes sa zameriame na beatníkov.
Beatníci
Vysedávali v kaviarňach a písali poéziu, pili gin, fajčili marihuanu a meditovali. Bola im blízka filozofia zenu. Milovali dlhé neplánované výlety, pretože ich bibliou sa stala kniha Jacka Kerouacka "Na ceste". Literatúru obohatili o novú formu, niečo na spôsob výtvarnej asambláže. Ich kultovou hudbou bol moderný jazz vychádzajúci z bopu. Kritizovali materializmus, boli nihilistickejší.
Pôvodní predstavitelia beatníckej generácie sa zaujímali o mnohé len nie o oblečenie. Jack Kerouack aj jeho priateľ Neal Cassady, autentický hrdina prózy "Na ceste", sa obliekali do všetkého, čo bolo po ruke. Na fotografiách sa objavujú v kockovaných košeliach, khaki nohaviciach, ale aj v saku. Skrátka žiadny odevní fetišizmus nepestovali, takými vecami pohŕdali.
Iróniou je, že tí, ktorí ich nasledovali mali svoj štýl priamo striktne daný. Ich farbou bola čierna. Čierne úzke nohavice, čierne tričko, čierny vyťahaný sveter, čierne okuliare a dievčatá si maľovali výrazne čierne linky na viečka. To, že nosili kozie briadky a barety, dosvedčuje, že obdivovali Theloniusa Monka, ktorý sa po niekoľkých hudobných rokoch opäť zaradil k najrešpektovanejších jazzmanov, ale kde sa vzdala obľuba čiernej farby? Hovorí sa, že keď Miles Davis koncertoval v Paríži, zamiloval sa do speváčky Juliette Greco, tá ho zoznámila so Sartrom a ďalšími existencionalistami. Podľa ich vzoru sa i Miles jeden čas obliekal od hlavy až k päte do čierneho. Takže beatnická čierna pochádza vlastne z bulváru Saint Germain.
Keď vášeň pre "flower power" (sila kvetín) vybublala, beatníci prestali byť "správne podchladení", odložili bohémsku farebnosť, obliekli si pestré kaftany a vyšívané čelenky. Práve oni spôsobili, že sa časť mladých odtrhla od spotrebnej banálnej muziky a obrátila sa k živnému prameňu hnutia hippies, k čiernemu jazzu.
Celý text je preložený / citovaný z knihy : MÁCHALOVÁ, Jana . Módou posledí . Břeclav :
Moraviapress, 2001. ISBN 80-86181-47-2.
Keywords: The Beat Generation, Beatnik, Beat, Neal Cassaday, Jack Kerouac
Beatníci
Pôvodní predstavitelia beatníckej generácie sa zaujímali o mnohé len nie o oblečenie. Jack Kerouack aj jeho priateľ Neal Cassady, autentický hrdina prózy "Na ceste", sa obliekali do všetkého, čo bolo po ruke. Na fotografiách sa objavujú v kockovaných košeliach, khaki nohaviciach, ale aj v saku. Skrátka žiadny odevní fetišizmus nepestovali, takými vecami pohŕdali.
Iróniou je, že tí, ktorí ich nasledovali mali svoj štýl priamo striktne daný. Ich farbou bola čierna. Čierne úzke nohavice, čierne tričko, čierny vyťahaný sveter, čierne okuliare a dievčatá si maľovali výrazne čierne linky na viečka. To, že nosili kozie briadky a barety, dosvedčuje, že obdivovali Theloniusa Monka, ktorý sa po niekoľkých hudobných rokoch opäť zaradil k najrešpektovanejších jazzmanov, ale kde sa vzdala obľuba čiernej farby? Hovorí sa, že keď Miles Davis koncertoval v Paríži, zamiloval sa do speváčky Juliette Greco, tá ho zoznámila so Sartrom a ďalšími existencionalistami. Podľa ich vzoru sa i Miles jeden čas obliekal od hlavy až k päte do čierneho. Takže beatnická čierna pochádza vlastne z bulváru Saint Germain.
Keď vášeň pre "flower power" (sila kvetín) vybublala, beatníci prestali byť "správne podchladení", odložili bohémsku farebnosť, obliekli si pestré kaftany a vyšívané čelenky. Práve oni spôsobili, že sa časť mladých odtrhla od spotrebnej banálnej muziky a obrátila sa k živnému prameňu hnutia hippies, k čiernemu jazzu.
Moraviapress, 2001. ISBN 80-86181-47-2.
Keywords: The Beat Generation, Beatnik, Beat, Neal Cassaday, Jack Kerouac
Komentáre