V predošlom príspevku som popísal hnutie rastafariánov, teraz sa zameriam na "generáciu veľkého tresku" a surferov.
Generácia "Veľkého tresku"
Hnutie pod heslom peace & love vzniklo na západnom pobreží Ameriky v 60. rokoch. Pojem hippie bol odvodený od slova hipster, ktorý pôvodne označoval niekoho, kto sa chcel zúfalo dostať do vychodených kolají a zjavne sa mu to nedarilo. V šesťdesiatych rokoch pomenovali médiá hippíkom každého, kto nosil dlhé vlasy. Čelní predstavitelia tohto hnutia si na protest začali hovoriť "heads" alebo "freaks".
Medzi rokom 1965 a "letom lásky" 1967 sa k hippies pridali i príslušníci iných subkultúr, ktoré vznikli v 50. rokoch, "folkaři", beatníci, surferi a takisto psychadelici, ktorých revolúcia prebehla v polovici 60. rokov. Dôvodom bol odpor proti vojne vo Vietname. Stala sa neznesiteľnou i pre obetavé stredné vrstvy v USA. Počet narukovaných stúpal, bombardovanie bolo čím ďalej intenzívnejšie,a ta sa na protest spojili hnutia, ktorých štýl i presvedčenie bolo presa len rozdielne. História týchto subkultúr patrí do istej miery k histórii hippies.
Surferi
Otočili sa chrbtom ku konzumnej spoločnosti i k modernému svetu. Surfovanie sa stalo zmyslom ich života. Väčšinu času trávili na pláži. Chceli žiť v súlade s prírodou, načúvať jej rytmu. S obdivuvhodnou trpezlivosťou dokázali čakať na svoju správnu vlnu a ich rešpekt voči moru bol priamo taoistický.
Obliekali sa prakticky a nosili šortky s farebnými pruhmi, tričká a košele pestrých farieb. Vzhľad dotvárala opálená koža, slnkom "vyšisované" vlasy a ak neboli bosí, tak jednoduché sandále. Ich štýl v obliekaní prijali a prijímajú dodnes milióny tých, ktorý na surfe nikdy nestáli.
I svetoznámy módny tvorca Karl Lagerfeld vytvoril v roku 1991 kolekciu pre firmu Chanel v tomto duchu. Manekýnky kráčali na móle hrdo so surfom po pazuchou, ale všetkým bolo hneď jasné, že v týchto modeloch si nikto nenamočí vo vode ani palec.
Životom "chlapcov z pláže" sa inšpirovala i pop music. Nech už to boli Beach Boys, Jan & Dean alebo Chantays. Surferi darovali hnutiu hippies radostný hedonizmus, ohľaduplný prístup k prírode, dlhé vlasy a bosé nohy.
Celý text je preložený / citovaný z knihy : MÁCHALOVÁ, Jana . Módou posledí . Břeclav : Moraviapress, 2001. ISBN 80-86181-47-2.
Generácia "Veľkého tresku"
Hnutie pod heslom peace & love vzniklo na západnom pobreží Ameriky v 60. rokoch. Pojem hippie bol odvodený od slova hipster, ktorý pôvodne označoval niekoho, kto sa chcel zúfalo dostať do vychodených kolají a zjavne sa mu to nedarilo. V šesťdesiatych rokoch pomenovali médiá hippíkom každého, kto nosil dlhé vlasy. Čelní predstavitelia tohto hnutia si na protest začali hovoriť "heads" alebo "freaks".
Medzi rokom 1965 a "letom lásky" 1967 sa k hippies pridali i príslušníci iných subkultúr, ktoré vznikli v 50. rokoch, "folkaři", beatníci, surferi a takisto psychadelici, ktorých revolúcia prebehla v polovici 60. rokov. Dôvodom bol odpor proti vojne vo Vietname. Stala sa neznesiteľnou i pre obetavé stredné vrstvy v USA. Počet narukovaných stúpal, bombardovanie bolo čím ďalej intenzívnejšie,a ta sa na protest spojili hnutia, ktorých štýl i presvedčenie bolo presa len rozdielne. História týchto subkultúr patrí do istej miery k histórii hippies.
Surferi
Obliekali sa prakticky a nosili šortky s farebnými pruhmi, tričká a košele pestrých farieb. Vzhľad dotvárala opálená koža, slnkom "vyšisované" vlasy a ak neboli bosí, tak jednoduché sandále. Ich štýl v obliekaní prijali a prijímajú dodnes milióny tých, ktorý na surfe nikdy nestáli.
I svetoznámy módny tvorca Karl Lagerfeld vytvoril v roku 1991 kolekciu pre firmu Chanel v tomto duchu. Manekýnky kráčali na móle hrdo so surfom po pazuchou, ale všetkým bolo hneď jasné, že v týchto modeloch si nikto nenamočí vo vode ani palec.
Životom "chlapcov z pláže" sa inšpirovala i pop music. Nech už to boli Beach Boys, Jan & Dean alebo Chantays. Surferi darovali hnutiu hippies radostný hedonizmus, ohľaduplný prístup k prírode, dlhé vlasy a bosé nohy.
Celý text je preložený / citovaný z knihy : MÁCHALOVÁ, Jana . Módou posledí . Břeclav : Moraviapress, 2001. ISBN 80-86181-47-2.
Komentáre